Spoločnosť v súčasnosti prežíva náročné obdobie plné celkovej destabilizácie a konfliktov, v ktorých je zainteresovaných oveľa viac krajín, ako to bolo vo vojnových situáciách ešte pred pádom Sovietskeho zväzu.
Popri fatálnych následkoch na chod postihnutých krajín a pokusmi o stabilizáciu situácie rámcovými opatreniami sa možno opomína dôsledkami tejto atmosféry na človeka ako jedinca. Celé rodiny hľadajú útočisko a lepšie podmienky vo vzdialených krajinách a spoločnostiach, ktoré sú často odmietavé a nie vždy pripravené ich prijímať. Najzraniteľnejším a zároveň pri správnom postupe a podmienkach najadaptateľnejším článkom tohoto spoločenského „babylonu“ sú práve deti, ktorých téma uchopenia je jedným z najkľúčovejších momentov vedúcich k upevneniu spoločnosti dnes a najmä v budúcnosti.
Cieľom diplomovej práce je pomenovanie novej typologickej formy kultúrno – adaptačných voľnočasových centier, ktoré svojou činnosťou napomáhajú zapojiť deti minoritných skupín do detskej domácej society. Neoddeliteľnou súčasťou je teda naplnenie objektov funkciami edukatívno-hracími, kedy sa deti okrem tradičného spôsobu nadobúdania vedomostí a skúseností naučia pracovať v jednej komunite a zdieľať produkty ich voľnočasových aktivít.
V prvej časti práce sa budem venovať „európskym“ detským centrám, čo predstavuje umiestnenie objektov do stabilizovaných husto urbanizovaných území – centrá európskych metropol. V druhej časti práce sa budem venovať migračnej kríze na území Slovenska a hľadanie vhodných lokalít pre univerzálne detské centrá, ktoré sa z pravidla budú nachádzať v blízkosti škôl a obytných zón.
Kultúrno-adaptačné centrá pre deti na Slovensku
Príliv migrantov zasiahol aj Slovensko, ktoré sa v dnešných dňoch okrem súčasných migrantov, pripravuje na príliv migrantov v lete. Títo ľudia sú následne premiestňovaní do rôznych lokalít Slovenska – Medveďov, Opatovská Nová Ves, Rohovce, Gabčíkovo (umiestňovaní Rakúski migranti), Humenné a Medzilaborce. Z týchto miest však len posledné dve disponujú možnosťou umiestnenia detí, a to v Humennom v tábore pre matky s deťmi a v Detskom domove v Medzilaborciach, kde sú umiestňované osamotené deti. Práve tieto dve mestá sa stali objektom riešenia umiestnenia kultúrno-adaptačných centier.
V súčasnosti sa však na Slovensku začala hromadná migrácia obyvateľov Srbska a Rumunska, ktorí prichádzajú do lokalít prevažne Považia a zakladajú tu nové komunity, ktoré však nie sú schopné fungovať s majoritnou spoločnosťou. Kritickým príkladom je mesto Šaľa, kde v súčasnosti prebiehajú výstavby viacerých ubytovní práve pre obyvateľov Srbskej národnosti. Šaľa je teda miesto, ktoré síce nepodlieha umiestňovaniu politických či environmentálnych migrantov, no poskytuje pracovné miesta a ubytovanie srbským minoritným komunitám, čo podnietilo môj záujem a umiestnenie centra pre deti aj do tejto lokality.
Naplnenie voľnočasových aktivít pre deti
Štúdium voľnočasových detských aktivít ma priviedlo k zavedeniu ručných prác, ktoré predstavujú tradičné remeselné výroby. Ručné práce majú totiž pozitívny vplyv na vývoj drobnej motoriky a celkovej osobnosti dieťaťa, podnecujú v nich záujem o našu kultúru a tradície a prinášajú možnosť kultúrneho zaradenia dieťaťa v rámci Slovenska. Každá lokalita totiž bola v minulosti príznačná inými remeselnými prácami, čo sa pretavilo do návrhu v podobe ateliérov/dielní na výrobu tradičných produktov. Objekty takisto svojou dispozíciou ponúkajú možnosť prezentácie prác, ich hmota je podriadená potrebe centrálneho priestoru, ktorý je priamo prístupný z jednotlivých ateliérov, ako aj z existujúcich peších trás.
V oblastiach v blízkosti Humenného sa v minulosti vo veľkej miere rozvíjalo korytárstvo a výroba drobných drevených predmetov (viď. Výkres č.42). V okolí Váhu, ako aj Šali bolo rozvinuté metlárstvo a výroba prútených košíkov (viď. Výkres č.43) a v regióne v blízkosti Medzilaboriec bolo najrozšírenejšie hrnčiarstvo (viď. Výkres č.44).
Okrem týchto aktivít je centrum navrhnuté s variabilnou dispozíciou, kedy je možné jeho funkciu a vnútornú organizáciu kedykoľvek meniť. Vďaka jeho umiestňovaniu v kľudných obytných oblastiach v náväznosti na školy, ihriská a parky je možné aktivity spojiť s exteriérom.
Konštrukčné riešenie
Keďže každá z lokalít vyžaduje rôzne kapacitné veľkosti objektu a je možné, že v priebehu užívania centra bude treba kapacitu meniť, celý objekt je vystavaný z atypickej kontajnerovej bunky (viď. Výkres č. 61). Toto konštrukčné riešenie takisto prináša možnosť uloženia iba nosných prvkov, ktoré sa v prípade potreby prekryjú ľahkým polykarbonátovým plášťom a vytvoria tak nové priestory na užívanie. Navrhnuté sú dva typy kontajneru – koncový, ktorý je z vonkajšej strany dostatočne izolovaný a vnútorný, ktorý je nachystaný na stohovanie v horizontálnom aj vertikálnom smere.
Nosnú časť tvoria oceľové stĺpy a oceľové trámy prierezu „C“, ktoré sú prekryté polykarbónovou škrupinou. Tento materiál vykazuje výborne stavebno-fyzikálne vlastnosti a tvorí priehľadnú stenu, ktorá napomáha architektonickému výrazu otvorenosti celého objektu. Vzhľadom na jeho dostupnosť je výborným riešením, ktoré nevyžaduje nadmernú údržbu.
V objektoch sú navrhnuté výsuvné bunky, ktoré tvoria jeden statický celok a počas letných mesiacov je možné vysunúť ich do vonkajšieho priestoru a tak docieliť ešte väčšiu otvorenosť objektu. Výsuvné bunky sú uložené na kolajniciach vložených do betónovej základovej dosky.
Dispozičné riešenie
Dispozičné riešenie vychádza z idey čo najmodifikovateľnejšieho priestoru, ktoré si dieťa samotné dotvorí podľa vlastných potrieb – všetky zariaďovacie predmety sú teda mobilné.
Objekt pozostáva z recepcie na prvom nadzemnom podlaží, ktorá obslúži súčasne ateliéry v druhej časti objektu a zároveň otvorenej knižnice na druhom nadzemnom podlaží. V týchto priestoroch deti môžu čítať, vzdelávať sa, tráviť voľný čas a oddychovať. Majú prístup na veľkú terasu, kde sa nachádzajú vstavané kvetináče s možnosťou pestovania rastlín.
V každej z alternatív (Humenné, Šaľa, Medzilaborce) sú navrhnuté šatne s vlastnými sprchami, kočikárne, zázemie pre mamičky s prebaľovacím pultom, toalety pre imobilných, zázemie pre personál, jednotlivé ateliéry s variabilnou funkciou. Cez jednotlivé miestnosti prechádza interiérový dizajnový prvok – „sofa“, ktorý mení svoj pôdorysný aj výškový tvar. Docielime tak možnosť využitia na sedenie, ležanie a opieranie sa. Svojou dĺžkou však netvorí priestorovú bariéru, v potrebných miestach je znížený až na úroveň podlahy, kde je zachovaný iba v minimálnej miere. Takto v ponáške na komunitné centrá prepája jednotlivé miestnosti a teda aj deti, ktoré ho využívajú.
Aj keď riešenie migračnej krízy určite nie je riešiteľné iba na báze jedného odvetvia, aj v architektonicko-urbanistickom zámere sa môžeme pokúšať odpovedať na vyslovené otázky. Návrhom kultúrno-adaptačných centier však neriešime iba otázku detí minoritných skupín, no takisto prinášame možnosť trávenia zmysluplného voľného času aj pre domáce deti. Podporením ich tvorivosti, vytváraním v nich vzťah ku kultúre a tradíciám, naučenie ich ku práci vo väčších skupinách či umožnenie im športovať či vzdelávať sa robíme službu celej populácii. Vychovávame totiž ľudí, ktorí budú schopní fungovať v akomkoľvek kolektíve a teda budú ako budúca produktívna vrstva flexibilní a prispôsobiví.
Okrem hlavnej funkcie objektu, prinášame do území nový architektonický prvok, ktorý obohacuje verejný priestor, humanizuje prostredie a je mobilný, čo umožňuje jeho prípadnú dispozičnú a funkčnú zmenu, či dokonca premiestnenie.
K návrhu som pristupovala s veľkou pokorou a funkčnou rezervou, pretože „Jedine deti vedia, čo hľadajú.“
-Antoine de Saint-Exupéry
