SK EN
SK EN

Ema Ruhigová

Vyštudovala odbor pozemné stavby a architektúru na Stavebnej fakulte STU v Bratislave a v súčasnosti je odbornou asistentkou na Katedre architektúry, SvF STU. Súčasne študovala na Fakulte architektúry odbor architektúra a popri škole stážovala v urbanistickom ateliéri AŽ projekt. Dnes je autorizovaným architektom štúdia ER Atelier. V rámci výskumu sa venuje kultúrnej udržateľnosti, neinvazívnym zásahom do pamiatkovo-chránených objektov a urbanistickým konceptom s priaznivým dopadom na životné prostredie. V roku 2020 skončila 3. stupeň štúdia na stavebnej fakulte s témou dizertačnej práce: Príspevok k riešeniu neinvazívnych zásahov v oblasti technických zariadení budov pri pamiatkovo chránených objektoch.

Roman Ruhig

Vyštudoval Fakultu architektúry a Stavebnú fakultu STU v Bratislave, odbor Architektúra. V súčasnosti pôsobí ako odborný asistent na Katedre architektúry na Stavebnej fakulte, STU. Na katedre sa vo výskume zameriava na udržateľné koncepty pri obnovovaných budovách a urbanizme. Špeciálne sa venuje medzipriestorom a ich vplyvu na energetickú efektívnosť stavebných substancií. S manželkou Emou Ruhigovou založili v roku 2018 architektonickú kanceláriu ER Atelier, s.r.o. V roku 2020 získal titul PhD. za príspevok k integrácii medzipriestorov pri obnove bytového fondu z 50. – 80. rokov 20. storočia.

 

O nás

ER Atelier sme založili v roku 2018, čo bolo vyústením našej spoločnej študíjnej cesty na Katedre architektúry Stavebnej fakulty a na Fakulte architektúry. Celý druhý a tretí stupeň štúdia sme prešli bok po boku ako pár, s výnimkou jediného semestra, kedy sme si k sebe (ako dvojica autorov ateliérovej tvorby) ešte iba hľadali cestu. V tom čase sme študovali na KARCH SvF STU pod výborným vedením architekta Pavla Paňáka a na tieto časy veľmi radi spomíname. Mali sme skvelého učiteľa, ktorý nás na každej jednej konzultácii viedol k osvojovaniu si princípov, ako počúvať a vnímať architektúru a ako jej postupne porozumieť. Naše spoločné študentské tvorivé chvíle tak veľmi poeticky a plynule prerástli aj do nášho vzájomného porozumenia a začali sme tvorbu i spoločnosť, do ktorej tvoríme vnímať zo spoločného uhla pohľadu. Určite k tomu prispeli aj naši vedúci ateliérov na Fakulte architektúry (pozn.: Ema študovala u Martina Kusého a Roman u Ľuba Závodného), ktorým vďačíme sa senzačné hodiny plné presahov architektonickej tvorby a stavu našej spoločnosti a jej potrieb.

Nedá nám nespomenúť, že naše štúdium bolo lemované študentskou súťažou Saint-Gobain Multicomfort Contest, vďaka ktorej sme navštívili medzinárodné finále v kazašskej Astane, bieloruskom Minsku a španielskom Madride. Vytvorili sme si tam pevné väzby a dodnes s firmou Saint-Gobain spolupracujeme na konzultačnej úrovni pri otázkach tepelnej techniky, návrhu a následnej simulácii a posudzovaní detailov, ako aj na vývoji programov súvisiacich s hodnotením energetickej hospodárnosti budov.

Po ukončení štúdií architektúry sme sa rozhodli venovať sa okrem architektonického ateliéru aj výskumnej činnosti na akademickej pôde Stavebnej fakulty, kde sme v roku 2020 úspešne obhájili dizertačné práce. Vedení prof. Jankou Gregorovou (Ema) a doc. Jarkou Húsenicovou (Roman) sme sa zaoberali najmä otázkami udržateľnosti vo vzťahu k historickým a obnovovaným objektom, s vysokým dôrazom na zachovanie kultúrno-spoločenských hodnôt. Ako odborní asistenti na Katedre architektúry naďalej skúmame kultúrnu udržateľnosť, neinvazívne zásahy do pamiatkovo-chránených objektov, ako aj medzipriestory a ich vplyv na energetickú efektívnosť stavebných substancií a urbanistické koncepty s priaznivým dopadom na životné prostredie. S akademickým smerovaním je úzko spätá aj pedagogická činnosť a práca so študentami, ktorá nás denne cibrí a pokorne učí ku kritickému mysleniu.

Popri škole sme obaja stážovali u rôznych architektov, napríklad u architektov Fischerovcov (Roman), v urbanistickom ateliéri AŽ projekt (Ema) a spolupracovali s architektami ako Peter Bauer, manželia Bogárovci a ďalšími, vďaka čomu sa Eme podarilo v roku 2020 autorizovať v komore architektov.

Tieto všetky „premenné“ veľmi jasne nasmerovali našu prax ku koncepčnej tvorbe založenej na snahe o súhru urbanizmu, architektúry a adekvátnych technických riešení k dosiahnutiu optimálnych udržateľných konceptov. Naša tvorba sa sústreďuje na fakt, že udržateľnú architektúru ako pojem nevnímame iba ako súhrn technicko-fyzikálnych vlastností, ktoré z novo navrhovaných objektov vytláčajú tie architektonicko-výtvarné formy. Tieto hodnoty zásadne musia ísť ruka v ruke, ak chceme architektúru zabaliť do dnes tak populárnej škatuľky s názvom UDRŽATEĽNOSŤ. Už v počiatočnom štádiu konceptu sa ju snažíme dosiahnuť viac prirodzenou cestou a menej technokratickou.