Objekt pôvodného-obnovovaného domu smútku sa nachádza v stabilizovanom urbanizovanom území obce Nižná Boca v susedstve obecného cintorína. Cintorín, rovnako ako aj dom smútku je situovaný v dotyku s hranicou pamiatkovej zóny Nižná Boca. Obec má prevažne vidiecky charakter, nachádza sa tu množstvo pôvodných objektov, ktoré v minulosti slúžili na bývanie a táto funkcia prevláda dodnes. K pôvodným domom prislúchali hospodárske domčeky samostatne stojace, alebo aditívne priradené k domom. Z toho vychádza aj charakteristický archetyp tunajšej tradičnej architektúry, ktorý pozostáva z drevených zrubových domov so sedlovými, alebo valbovými strechami.
Návrh obnovy objektu domu rešpektuje lokálnu architektúru svojou formou a navrhovaným objemom. Nadstavba predstavuje iba novú sedlovú strechu a prístavba je priamym pokračovaním pôvodného pôdorysu, čím budú dosiahnuté proporcie prislúchajúce objektom v tejto lokalite.
Vzhľadom na to, že existujúca smútočná sieň smeruje do kopca, je komplikované ponúknuť pozostalým dôstojnú rozlúčku, nakoľko sa v kopci nachádzajú hroby a ťažko by sa zamedzil prechod okoloidúcich pred domom smútku. Prechod okoloidúcich pred čelnou fasádou by mohol narúšať obrad, alebo rozlúčku. Preto je v návrhu do existujúceho svahu navrhnuté átrium, ktoré tento problém rieši a zároveň má zeleň v ňom pozitívny vplyv na smútiaceho.
Pôvodná symetria v otvoroch na fasáde je v plnej miere zachovaná. Okenné otvory boli predĺžené pre dostatočné presvetlenie vnútorných priestorov a pre navodenie chrámového efektu. Pôvodné vstupné vráta umiestnené na oboch stranách dlhších fasád pôvodne vytvárali prechod cez budovu, ktorý však časom stratil svoju funkciu „vstupnej brány“ do cintorína. V návrhu obnovy sú tieto vráta odstránené a pôvodný „prepich“ budovou je priznaný v plnom rozsahu. Materiálovo je objekt tvorený troma základnými prvkami – neutrálnou bielou omietkou, výraznejšou liatou podlahou staroružovej farby a oplechovaním strešnej konštrukcie. Celkové architektonické stvárnenie objektu sa nesie v duchu racionality, jednoduchosti a je riešené súčasným spôsobom. Strecha je navrhnutá z titánzinku, zatiaľ, čo liata podlaha je uvažovaná ako polyuretánová elastická podlaha (s púdrovo ružovou farbou), ktorá opticky prepojí tri hlavné priestory (príchod, sieň, cintorín) a spríjemní samotnú rozlúčku. Za účelom spríjemnenie prostredia je na priečelí navrhnutá transparentná stena smerujúca do nádvoria. Pokračovaním prístavby siene (ktorá zabezpečuje dostatočné plošné požiadavky pre adekvátnu smútočnú miestnosť) je átrium vyhĺbené do terénu. Toto átrium tvorí kulisu za katafálkom v smútočnej sieni. Je v ňom umiestnená záhrada a intenzívna zeleň, ktorá má v smútiacich evokovať pocit večnosti a splynutia s prírodou. Funkčným zámerom átria je zároveň zamedzenie pohybu návštevníkov cintorína v rámci zorného uhla návštevníkov smútočnej siene. Jeho realizácia je pomerne jednoduchá, vytvorením gabiónovej steny nebude potrebné realizovať železobetónovú terénnu stenu a hydroizoláciu.
Týmto riešením objekt dostáva elegantný súčasný vzhľad, čistotu a eleganciu prislúchajúcu navrhovanej funkcii. Ich vzájomným spolupôsobením vzniká fungujúci komplex citlivo začlenený do existujúceho svahovitého terénu.
