Lokalita, v ktorej bude pamätník umiestnený, predstavuje pulzujúce miesto na brehu Dunaja, uprostred pešej zóny. Tvorí hranicu medzi mestským verejným priestorom s charakterom námestia so súvislo spevnenou plochou a verejným priestorom s charakterom parku plného vysokej i nízkej zelene. Tieto atribúty podnecujú k našej snahe o vytvorenie pamätníka, ktorý bude svojou samotnou formou „mobiliáru“ ako hlavného prvku tohto verejného priestoru pôsobiť skulpturálnym výrazom.
Máme zato, že sa nachádzame stále v dobe, kedy je funkcionalizmus prítomný aj v súčasných dielach vďaka jeho racionálnemu uvažovaniu nad priestorom – „forma nasleduje funkciu“. V našom návrhu sme sa preto snažili prepojiť poetiku diela aj s funkčným riešením, ktoré privedie návštevníka diela ku kontemplácii a zároveň s ním dielo bude do určitej miery interagovať.
Našou ambíciou teda nie je vložiť sochu osobitej formy do verejného priestoru, ale samotný verejný priestor poňať sochársky a povýšiť ho tak na miesto pietne, obsahujúce všetky potrebné atribúty na vytvorenie spomienkovej atmosféry, miesto príležitostne slávnostné, ako aj miesto oddychové a pobytové, priamo účastné na skvalitnení vnímania a cítenia priestoru pre jeho návštevníkov či okoloidúcich.
Ideové riešenie má tri roviny, ktoré sú navzájom v súlade. Prvá rovina sa zaoberá vývojom konceptu z pohľadu funkcie a symboliky. Každý krok, ktorý viedol k finálnemu návrhu, sa zaoberá citáciou rôznych prvkov, ktoré v našich životoch niečo znamenajú, no zároveň funkčne dopĺňajú daný verejný priestor. Druhá rovina ideového riešenia má kontextuálny charakter. Kontext je vnímaný v troch pozíciách: A. Ďaleký kontext, B. Kompozičný kontext, C. Blízky kontext. Treťou rovinou je výsledný výraz hmoty, inšpirovaný letiacou holubicou zobrazenou bez olivovej ratolesti. V takejto forme symbolizuje túžbu posielať mierové posolstvo. Lietajúca holubica rovnako symbolizuje aj znovuobjavenie samého seba a tzv. „otočenie stránky“ – začatia odznova. Tento moment je práve pre tému vyobrazenia spomienky na Neznámeho vojaka kľúčový a odkazuje naň s jasným posolstvom. Stvárnenie verejného priestoru z hlavného (čelného) pohľadu je ním výrazne inšpirované a preberá na seba – ako celok – skulpturálny pietny charakter.
Ústredným motívom návrhu je večný oheň, ktorý sa stáva aj umeleckým dielom v centrálnej pozícii celého priestoru. Večný oheň symbolizuje večnú pamäť niekoho alebo niečoho, v našom prípade pamäť pamäte národa. V súťažnom návrhu je večný oheň umiestnený do misy z kaleného skla, ktorá ponúka viac možností na využitie. Primárne bude slúžiť na umiestnenie večného ohňa, no vo večerných hodinách bude môcť svietiť buď ako celý prvok, alebo ako reflektor smerujúci k nebu. Vďaka tejto technológii bude môcť večný oheň svietiť počas celého roka, bez toho aby niekto prišiel k zraneniu. Svetlo, ako symbol nádeje sa stane súčasťou pietneho miesta bez ohľadu na počasie, ročné obdobie alebo svetelné podmienky.
Ekologický rozmer je neodmysliteľnou súčasťou návrhu, prostredníctvom použitia prírodných, alebo recyklovaných materiálov. Navrhovaný substrát a zeleň vo valoch iba podčiarkuje ekologický rozmer, kde je snaha zachovať aspoň časť vegetačnej plochy, ktorá sa na predmetnom mieste v súčasnosti nachádza. Zemina, ktorá sa v úvode realizácie odstráni, môže byť vrátená do novo-navrhovaných valov, vďaka čomu sa zrecykluje aj existujúca zeleň (ako hnojivo pre trávu a kríky) a substrát (ako výplň valov). Valy budú doplnené o kríky po obvode diela.
