Hlavnou ideou návrhu je prepojenie bodov tak, aby sa peší a cyklista dostal zo sídliska na zastávku v čo možno najkratšom čase. Hlavná kompozičná os lávky zároveň smeruje k najvyššej dominantnej zeleni v území (kompozičná os smerom na hrad). Jemné pôdorysné zošikmenie lávky prináša okrem urbanistického a kompozičného významu aj zjemnenie jej spádu vďaka o čosi väčšej dĺžke, čo je vzhľadom na značné prevýšenie lávky zásadným prínosom. Natočením lávky sa zároveň otvára pohľad do existujúceho verejného priestoru s vysokou zeleňou. Pohľad do tohto priestoru sa dáva do pozornosti aj vďaka zábradliu so subtílnymi prvkami. Na druhej strane je navrhnuté zábradlie z prefabrikátov, ktoré cituje montovanú výstavbu v okolí, ktorú je možno pozorovať ponad toto zábradlie. Takáto rôznosť v prevedeniach zábradlia zároveň umocňuje pocit optického otvorenia sa do kľudovej-zelenej strany a uzatvárania sa od rušnej a zastavanej strany lávky. Do škár medzi prefabrikátmi je osadené osvetlenie lávky, ktoré aj večer priznáva svoj raster nasvetlením škár. Rozšírené nábehy na oboch koncoch lávky slúžia na prirodzené napojenie cyklistov z komunikácie a cyklochodníka a peších z chodníkov tak, aby sa zároveň zabezpečila dostatočná viditeľnosť a nedošlo ku kolízii v týchto bodoch. Nosná časť lávky je navrhnutá ako rebrová železobetónová doska z vysokopevnostného betónu, uložená na guľových ložiskách, vďaka ktorým je doska oddilatovaná od základových konštrukcií. Železobetónové rebrá sú zo spodnej strany priznané, aby vytvorili možnosť pre hniezdenie dážďovníkov a iného vtáctva, ktoré v súvislosti so zatepľovaním panelových domov v okolí o tieto možnosti v značnej miere prichádzajú. Verejný priestor je doplnený o chodníky, mobiliár, mólo a horizontálne betónové prvky na sedenie, ktoré sú osadené pozdĺž ramena.
