Požiadavkou investorov bola funkčnosť a maximálne využitie odkladacích priestorov, ako aj zapracovanie prírodných materiálov a jemných florálnych prvkov. Vzhľadom na fakt, že užívateľ interiéru je vášnivý folklorista, odkazy na slovenskú tradíciu boli tiež požiadavkou. Zámerom však nie je naivne (až insitne) kopírovať prvky ľudovej kultúry, no v náznaku ich dostať do jednotlivých prvkov interiéru. V tomto prípade ide o bielo-modré keramické dlaždice v nike pri vstupe, ako aj v kuchynskom kúte.
Pôdorysne je dispozícia spoločenskej zóny význačná najmä svojou podlhovastou figúrou, ktorá čiastočne obmedzuje vnímať priestor ako „vzdušný“ – aj napriek jeho dostatočnej plošnej výmere. Preto sme sa rozhodli konštrukčné uskočenia (šachty) striktne zarovnať a tým získať dostatok úložného priestoru. Druhá strana ostáva voľná a vedie priamo do obývacej izby s jedálňou a kuchynským kútom.
Keďže budúci užívatelia uprednostňujú variabilnosť priestoru, bola snaha ju zabezpečiť v maximálnej možnej miere a to jediným vstavaným a nepohyblivým kusom nábytku prechádzajúc od vstupných dverí popri stene, až k výstupu na terasu. Daný ohraničený priestor je doplnený jednoduchým subtílnym jedálenským stolom a rohovým sedením v obývacej časti, ktoré je kedykoľvek možné prispôsobiť potrebnej situácii.
Návrh spálne reflektoval potreby užívateľa a pokračoval v obdobnom riešení ako spoločenská zóna. Dominantné drevo a biela farba sú vo vzájomnom kontraste. Ornament na zadnej stene miestnosti odkazuje na používaný folklórny motív listov a kvetov. V spálni sa okrem postele a úložných priestorov navrhnutý pracovný kútik integrovaný do vstavanej skrine.
