Detská izba – Evička
Zadaním od budúcej užívateľky bola mentolová farba, ktora by mala byť v akcente v rámci celého priestoru.
Dispozične ide o lineárne organizovaný priestor, kde sú všetky hlavné funkcie uložené pozdĺž obvodových stien. Spánková zóna je riešená ako zapustená niková posteľ, ktorá vytvára pocit intimity a bezpečia, pričom zároveň šetrí miesto v centrálnej časť miestnosti. Pracovná zóna je logicky situovaná pri okne, čo zabezpečuje optimálne denné osvetlenie a podporuje koncentráciu. Doplnkovou funkciou je čalúnený výklenok určený na oddych alebo čítanie, ktorý predstavuje výrazný priestorový aj vizuálny akcent. Úložné priestory sú riešené kontinuálne prevažne v uzavretých skriniach, čím sa eliminuje vizuálny šum a podporuje čistota priestoru. Sivý nábytok v podobe precovného stola a šatníkovej skrine v sivej farbe sú existújúcimi prvkami, ktoré ostávajú zachované.
Architektonický koncept stojí na princípe minimalizmu a plynulosť. Nábytok je bezúchytkový, s dôrazom na čisté línie a presné detaily, pričom zaoblené hrany a mäkké prechody zmierňujú prísnosť ortogonálnej kompozície. Výklenok s čalúnením predstavuje kontrapunkt k racionálnej geometrii a zároveň vnáša do priestoru mierku prispôsobenú človeku. Tento prvok možno chápať ako mikroarchitektúru – priestor v priestore, ktorý má vlastnú atmosféru a funkciu.
Materiálové riešenie je zvolené veľmi striedmo a cielene. Dominantná biela farba opticky zväčšuje priestor a vytvára neutrálny základ, ktorý je doplnený svetlým drevom, najmä v podobe preglejkovej steny s perforáciou. Táto plocha prináša do interiéru teplo a zároveň umožňuje flexibilné usporiadanie políc a doplnkov. Farebný akcent v podobe mentolových tónov na čalúnení a doplnkoch oživuje inak utlmenú paletu, pričom nepôsobí rušivo. Textílie v béžových odtieňoch celý priestor zmäkčujú a prispievajú k jeho útulnosti.
Svetlo je riešené vo viacerých vrstvách. Denné svetlo vstupuje cez okno pri pracovnom stole a zabezpečuje rovnomerné osvetlenie hlavnej aktivity Umelé osvetlenie je kombináciou centrálneho svietidla a nepriamych zdrojov, najmä LED podsvietenia vo výklenku, ktoré vytvára jemnú atmosféru a zároveň zdôrazňuje tvarové riešenie priestoru. Doplnkové osvetlenie na pracovnom stole plní čisto funkčnú úlohu.
Táto kombinácia umožňuje meniť charakter miestnosti podľa potreby, od pracovného režimu až po relaxačný.
Jednotlivé funkcie sú logicky usporiadané a dimenzované tak, aby vyhovovali každodennému používaniu, pričom všetko je v dosahu bez zbytočných presunov. Zapustené riešenia zároveň minimalizujú kolízie
v priestore a zvyšujú jeho priechodnosť. Psychologicky pôsobí interiér pokojne a usporiadane, čo je podporené redukciou vizuálneho chaosu a použitím mäkkých tvarov a svetlých farieb. Výklenky ako také
majú prirodzený potenciál vytvárať pocit útočiska, čo je v detskej alebo študentskej izbe výrazný benefit.
Detská izba – Tánička
Zadaním od budúcej užívateľky bola fialová farba, ktora by mala byť v akcente v rámci celého priestoru.
Táto izba nadväzuje na rovnaký princíp integrovanej architektúry ako predchádzajúci interiér, avšak pracuje s jemne odlišnou atmosférou a výraznejšou identitou. Priestor opäť nepôsobí ako súbor
samostatných kusov nábytku, ale ako súvislá, kompaktná štruktúra, v ktorej sú jednotlivé funkcie zapustené do obvodových stien. Sivý šatník „roldor“ je pôvodným prvkom v interiéri a ostáva zachovaný.
Dispozične ide o pozdĺžne riešený priestor s jasnou orientáciou smerom k oknu, ktoré tvorí hlavný svetelný aj kompozičný bod miestnosti. Posteľ je situovaná po jednej strane a je integrovaná do nábytkovej
zostavy spolu s úložnými priestormi, čím sa eliminuje potreba voľne stojacich prvkov. Pracovný stôl je opäť umiestnený pri okne, keďže denné svetlo je kľúčové pre dlhodobú koncentráciu. Medzi týmito
dvoma pólmi – spánkom a prácou – vzniká voľný stredový priestor, ktorý je doplnený o zavesený textilný prvok slúžiaci na relax alebo hru. Tento prvok je momentom, kde do inak racionálneho a pevného
systému vnáša pohyb, mäkkosť a určitú mieru neformálnosť.
Architektonický jazyk zostáva minimalistický avšak je obohatený o výraznejší farebný akcent. Kým základ tvorí opäť biela hmota vstavaného nábytku, sekundárnu vrstvu vytvára fialovo-lila tón na stenách a textíliách Tento farebný posun mení charakter priestoru – pôsobí osobnejšie, mierne hravejšie a viac individualizovane. Zároveň však zostáva dostatočne tlmený na to, aby nepôsobil rušivo. Preglejkový
panel v pracovnej zóne opäť prináša prírodný element a vizuálne teplo, pričom jeho perforácia umožňuje flexibilné využitie a personalizáciu. Tento kontrast medzi hladkými bielymi plochami, textúrovanou farebnou stenou a prirodzenou kresbou dreva vytvára vyváženú materiálovú kompozíciu.
Svetlo zohráva v tomto priestore zásadnú úlohu. Veľké okno zabezpečuje dostatok denného svetla, ktoré sa rovnomerne rozptyľuje po celej miestnosť a zvýrazňuje jej svetlú farebnosť. Umelé osvetlenie je
riešené centrálne, pričom jeho mäkký difúzny charakter podporuje celkovú pokojnosť interiéru. Vertikálne svetelné línie pri nábytkových hranách pôsobia skôr ako jemný orientačný a atmosférický prvok než
ako hlavný zdroj svetla. V kombinácii s lokálnym osvetlením pracovného stola vzniká opäť viacvrstvový svetelný koncept, ktorý umožňuje prispôsobiť prostredie rôznym režimom používania.
Všetky hlavné funkcie sú v logickom slede a bez kolízií, pričom vstavané riešenia minimalizujú zbytočné pohyby v priestore. Výška a proporcie jednotlivých prvkov naznačujú, že interiér je určený pre dieťa
alebo mladého používateľa, no zároveň má potenciál „rásť“ spolu s ním, keďže jeho estetika nie je striktne detská. Jedným z momentov je textilný prvok na stene, ktorý pridáva priestoru ďalšiu dimenziu –
umožňuje alternatívne spôsoby využitia a podporuje hravosť, čo je v takto kompaktnom prostredí dôležité.
Psychologicky pôsobí izba o niečo expresívnejšie než variant s mentolovou farbou. Fialový akcent vytvára osobnejšiu atmosféru a môže podporovať kreativitu, zatiaľ čo biela hmota nábytku udržiava priestor vizuálne čistý a usporiadaný. Mäkké textílie koberec a zaoblené detaily zmierňujú technický charakter vstavaného riešenia a prispievajú k pocitu komfortu. Celkovo ide o prostredie, ktoré balansuje medzi racionalitou a emocionalitou – medzi presným architektonickým návrhom a potrebou hravosti a individuality.
