Hlavnou ideou návrhu je prepájanie. Prepájanie ďalekých zón navzájom, napojenie okolitých turistických a peších trás a v neposlednom rade viacgeneračné vzájomné trávenie voľného času v jednom komplexe.
Širšie vzťahy
V širšom kontexte je riešené územie napojené na frekventované ťahy, ktoré by priniesli väčší počet návštevníkov. V návrhu bolo vytypovaných 5 zón, ktorých centrom sa stáva bývalé depo a odkiaľ sa uvažuje s najväčším prísunom návštevníkov. Ide o zónu A – zo smeru Biely kostol, B – centrum Trnavy, C – najbližšie sídlisko v okolí, D – dopravný uzol nového obchvatu, ktorý sa má v Trnave budovať, E – vlaková stanica, odkiaľ by po jednej funkčnej existujúcej koľaji mohla premávať občasná kyvadlová linka pre návštevníkov depa.
Bližšie vzťahy
V pozdĺžnom smere je napojené okolie vďaka pôvodným železničným tratiam, ktoré sú vo väčšine navrhnuté ako pešie ťahy – z juhovýchodnej strany vlaková stanica a zo severnej strany rodinná zástavba. Na severnej strane sa nachádza cintorín, kde sa smerom k depu plánuje aj jeho rozšírenie. K tejto ploche navrhujeme potiahnuť zakrivenú os prechádzajúcu cez územie až k ploche plánovaného rozšírenia cintorína, vďaka čomu sa opticky prepojí novovybudovaná zeleň v lesoparku so zeleňou v cintoríne. Doplnená zeleň z lesoparku smeruje aj k parku Janka Kráľa, kde bude vegetácia prechádzať i v priečnom smere. Priečne ťahy majú z pohľadu prirodzeného napojenia na okolie v predmetnom návrhu veľký význam. Najvýznamnejšia priečna os sleduje pôvodnú poľnú cestu, prechádza popred existujúcich objektov, cez pole napája sídlisko a na opačnej strane (od sídliska) vrcholí cez budúci lesopark mólom v Trnavskom rybníku. Na začiatku danej pešej tepny (pri sídlisku) je uvažované so záchytným parkoviskom vzdialeným do 5 minút chôdze od depa. Parkovisko bude priamo napojené na plánovaný obchvat a komunikácie v sídlisku.
Urbanistický koncept
Návrh územia sa ťažiskovo opiera o možné napojenia okolia a to nielen peších trás, ale aj biokoridorov, ktoré sú v návrhu doplnené. So zeleňou navrhovanou v najväčšom rozsahu je uvažované od miesta budúceho lesoparku (od Trnavských rybníkov), kde bude súvisle na lesopark napojená. Cez objekt je plánovaná nová priečna os, ktorá bude zároveň hlavným vstupným priestorom obidvoch existujúcich hál. Ponad „krčok“ medzi halami sú navrhnuté dve schodiská, ktoré istým spôsobom vytvárajú novú identitu objektu a umožňujú priečne pešie prepojenie aj v dňoch, kedy haly nebudú prevádzkované. Zároveň sú schody navrhnuté ako pobytové, orientované do hlavného námestia (kde sa môžu konať spoločenské akcie) a z druhej strany do zelene a ukľudnenej zóny. V pozdĺžnom smere bola snaha o zachovanie pôvodných koľajových tratí v maximálnom možnom rozsahu. Jedna trať bude naďalej slúžiť na prechod vláčika s „eventovými“ vagónmi, ktoré budú slúžiť ako zázemie (prípadne drobné pódiá) pre akcie v rámci územia. Ostatné koľajnice vymedzujú pešie ťahy a okružnú bežeckú trať, ktorá zároveň vymedzuje a sceľuje územie v okolí depa. Novotvar vykurovaného objektu skejt-parku sa nachádzajúca medzi outdoorovou jamou a pôvodnou administratívou. Jeho umiestnenie a zapustenie umožňuje prechod z pôvodnej administratívy (šatňa, hygiena) do outdoorového a indoorového skejt parku. Zároveň takto skejter nemusí kolidovať s ostatnými návštevníkmi depa. Suť z jám skateparkov bude premiestnená na hranicu pozemku a bude robiť prirodzenú bariéru medzi detským ihriskom a lesoparkom, vďaka čomu bude lesopark čiastočne odhlučnený. Námestie je spojené z dvoch multifunkčných plôch, ktoré sú osadené na dvoch hlavných (na seba kolmých) kompozičných osiach.
Architektonický koncept
V návrhu bola snaha o čo možno najväčšie zachovanie existujúcich štruktúr a objemov, čo má udržateľný rozmer, šetrí životné prostredie a rešpektuje industriálnu stavebnú kultúru minulých čias. Dostavby k objektom v podobe nových pavlačí, exteriérového schodiska, vnútornej ochodze a pod. sú navrhnuté z oceľových konštrukcií, vďaka čomu je jasne čítať novú vrstvu v území. Zároveň je farba kovu v prirodzenom surovom prevedení, ktorý sa v depe prirodzene fragmentálne nachádza aj dnes (napr. koľajnice). Administratívny objekt bol transformovaný na multifunkčný objekt (bývanie, administratíva, služby). Menšie objekty taktiež dostali nové funkcie ako zastávka, klubovňa, zázemie – hygiena/šatne. Budovy, ihriská a plochy pre voľnočasové aktivity sú organizované v priestore tak, aby mali na seba nadväzujúce logické prepojenia.
