Urbanistický koncept
V minulosti bola zástavba v lokalitách Senegalu (ako aj väčšiny afrických regiónov) urbanizovaná veľmi nepravidelne, iracionálne. Zástavba nebola organizovane zastavovaná. Jednotlivé obydlia boli poprepájané pešími chodníkmi iracionálneho charakteru, ktorý v neskorších dobách nahradilo racionálnejšie, pravouhlé radenie domov v pravidelnom rastri. V súčasti sa vo svetovom urbanizme preferujú formy, ktoré vychádzajú z racionálnych princípov bývania a potreby hustejšej zástavby z dôvodu narastajúcej populácie. Tieto parametre vo veľkej miere spĺňajú práve radové zástavby. V Európe sa tento spôsob zástavby realizuje najmä z energetických dôvodov, pretože sa v zimných mesiacoch znižujú tepelné straty prestupom tepla cez stenu. V klimatických pásmach riešeného územia však tento aspekt nezohľadňujeme. Prínosné je naopak vytvorenie vzduchových medzier, vďaka ktorým zabezpečíme prúdenie vzduchu. Tento „rozpad“ štruktúry pri návrhu neostáva iba pri odsadení jednotlivých domov, rozpad nastáva oddelením jednotlivých miestností a funkčných celkov. Takto získame medzi miestnosťami priestor, ktorý umožňuje ľuďom z komunity prechádzať okolo domov voľne. Dom teda nemusí tvoriť v komunitnom bývaní žiadnu bariéru. Celá urbanistická štruktúra je zložená: z verejnej komunikácie, odkiaľ je hlavný vstup do objektu, rad obytných jednotiek, verejný priestor medzi domami, ktorý je využívaný obyvateľmi na trávenie voľného času, relax, oddych, stretávanie sa a trhy situované do verejného priestoru. Nasleduje ďalší rad obytných jednotiek a ďalšia prístupová komunikácia.
Flexibilita
Domy boli navrhované tak, aby boli použiteľné pre rôzne vrstvy obyvateľstva. Základ tvorí vstupný priestor, z ktorého sa môžeme dostať do obytnej bunky. Táto bunka môže slúžiť pre mladé páry zároveň ako denná a zároveň ako spacia časť. Keď sa z mladého páru stane rodina, je možné súbor týchto objektov rozšíriť o ďalší – bez zásahu do fungovania existujúcich buniek. Takto s narastajúcou rodinou môže narastať aj celý dom, ktorý môže byť domovom aj viacgeneračných rodín. Pravdaže to platí aj pre miestnosť hosťa.
Hmotový koncept
Idea osadenia do územia ako aj dispozície vychádza z tradícii a vývoja senegalských regiónov. Pri tvorbe hmoty tomu nie je inak. Snažili sme sa pokračovať v doterajšej výstavbe a rešpektovať ich nároky na bývanie. V prvom rade sme zanalyzovali obytné štruktúry, ktoré sa nachádzali a nachádzajú v jednotlivých obciach daného regiónu. Východiskom boli dva tvary, ktoré sa vo väčšine používajú dodnes. V prvom prípade (traditional shape) ide o valcovú hmotu s kruhovým pôdorysom, ktorý sa staval v minulosti. V týchto dobách nebolo potrebné budovy zariaďovať pravouhlým nábytkom. Racionálnosť výstavby spočívala skôr v rýchlej a nie príliš nákladnej výstavbe. Neskôr sa začali používať steny v pravouhlom usporiadaní (present shape) do ktorých sa mohol nábytok ľahšie umiestniť. V obidvoch prípadoch je dominantou strešná konštrukcia, ktorá opisuje pôdorys hmoty na ktorej je uložená. V našom hmotovom návrhu sme v evolúcii výstavby pokračovali ďalej. Inšpirovali tradíciou, súčasnou architektúrou a snažila sa eliminovať súčasné problémy v bývaní. Hlavným problémom v týchto krajinách je nedostatok pitnej vody, veľké solárne zisky v miestnostiach, málo vetrané priestory a nevyužívanie obnoviteľných zdrojov energií. Výsledný tvar tieto nedostatky berie na vedomie a vytvára nový tvar inšpirovaný tým pôvodným.
