Septembrová sv. omša, ktorú celebroval pápež František v Šaštíne, bola slávnostným ukončením a vyvrcholením jeho pastoračnej návštevy Slovenska. Liturgický priestor pre túto udalosť bol vytvorený na poliach rozprestierajúcich sa neďaleko Baziliky sedembolestnej Panny Márie. Celkové urbanistické stvárnenie územia a architektúra presbytéria pre pontifikálnu omšu boli zrealizované podľa víťazného návrhu z architektonickej súťaže vypísanej Bratislavskou arcidiecézou.
Liturgický priestor situovaný vo voľnej krajine bol v návrhu orientovaný tak, aby účastníci svätej omše mali vizuálny kontakt s historickou siluetou Šaštína a s barokovými vežami baziliky. V celkovej situácii areálu pontifikálnej omše bolo ústredným objektom presbytérium, ďalej tu bolo zázemia so sakristiami pre svätého otca, pápežský sprievod, kardinálov a biskupov, potom objekty pódia pre hudobníkov a spevácky zbor, tlačové stredisko pre akreditovaných novinárov, objekty pre hygienu a zdravotnú pomoc, a samozrejme rozsiahlou súčasťou areálu boli sektory pre účastníkov omše.
Objekt presbytéria bol formovaný ako príležitostný liturgický priestor napĺňajúci slávnostný rozmer udalosti svojimi proporciami, výberom materiálov a farebnosťou, pričom koncepcia priestoru mala zároveň aj ekologický rozmer. Konštrukcie a povrchové úpravy boli navrhnuté z prvkov, ktoré sa po sv. omši opätovne využili na inom mieste. Objekt presbytéria bol koncipovaný ako transparentná architektúra otvorená do okolitej krajiny, pričom všetky konštrukcie boli fixované na teréne bez invazívnych zásahov. Menza, ambona, sedes pápeža Františka a ďalšie prvky mobiliáru boli navrhnuté ako originálne objekty pre šaštínsku pontifikálnu omšu a v budúcnosti budú využité v bazilike a v priľahlom kláštore, prípadne pri svätých omšiach počas národných pútí v Šaštíne.
Hlavná os liturgického priestoru bola v návrhu orientovaná k menze, miestu slávenia eucharistie a ku krížu, ktorého ramená obsahovali fragmenty drevených trámov pochádzajúcich z Moravskej Novej Vsi, z kostola sv. Jakuba silne narušeného búrkou sprevádzanou ničivým tornádom. Trámy z poškodeného chrámu stelesňovali na kríži našu spolupatričnosť s ľuďmi, ktorí prišli o svojich blízkych a o svoje domovy a v súčasnosti zažívajú ťažké chvíle nielen na Morave, ale aj na iných miestach vo svete…
Kríž s korpusom ukrižovaného Ježiša Krista (autor Martin Lettrich) spolu s obrazom sv. Jozefa (autorka Dorota Sadovská), sú umeleckými dielami, ktoré boli vytvorené priamo pre šaštínsku pontifikálnu omšu. V priestore presbytéria bola spolu s týmito súčasnými výtvarnými prvkami prítomná aj historická socha Piety z Baziliky sedembolestnej Panny Márie.
Ekologický rozmer
Konštrukcie a prvky presbytéria boli navrhnuté tak, aby mohli byť znovu použité aj v budúcnosti. Napríklad panely, ktoré tvorili čelné steny presbytéria, boli prevezené do šaštínskej synagógy, kde sa tieto prvky využijú na realizáciu expozície. Drevené prvky, ktoré boli vyrábané na mieru – ako prístupová rampa do presbytéria, alebo čelná šikmá plocha, v ktorej boli vložené slávnostné schody – všetky tieto prvky sa rozobrali a použijú sa na výstavbu krovu v jednom z kostolov v rámci Bratislavskej arcidiecézy. Koberce, ktoré boli položené na podlahe presbytéria, na rampe a v rámci jednotlivých sakristií, sa odborne demontovali za účasti dodávateľa a využijú sa podľa potreby v niektorom pastoračnom centre, resp. v škole.
Kvetinová výzdoba bola rozvezená do viacerých kostolov v Bratislave (medzi iným do kostola Sv. Trojice na Hurbanovom nám., do kostola na Teplickej, alebo k Saleziánom na Miletičovej aj na Mamatejovej a ďalšie). Všetky hlavné nosné konštrukcie boli zapožičané a po podujatí boli vrátené. Išlo predovšetkým o stĺpy a nosníky zastrešenia presbytéria, kde boli využité kovové typové prvky. Konštrukčné systémy boli dostupné na území Slovenska a určité množstvo prvkov, hlavne z lešenárskeho systému sa zapožičalo aj z Českej republiky. Samotné pódium, resp. plocha na ktorej bolo umiestnené presbytérium a takisto pódium pre hudobníkov, bolo taktiež realizované z existujúceho konštrukčného systému. Nevyrábali sa teda žiadne špeciálne nosné konštrukcie, aby sa šetril čas aj finančné prostriedky na realizáciu diela. A to čo bolo vyrobené pre danú slávnosť si našlo ďalšie uplatnenie ako napríklad biela sieťovina tzv. „MESH“, z ktorej bol opláštený celý objekt. Sieťovina bola zbalená a poslaná do Košíc do Dorka bags. Tam z tohto materiálu ženy z centier pre týrané matky, alebo azylových centier šijú tašky. Taktiež mobiliár vyrobený na mieru bude v Šaštíne ďalej každoročne využívaný počas pútnických dní.
